“Ľudské príbehy, deti len tak stojace na cestách, výnimoční ľudia a neutíchajúci tlkot srdca.” Toto je Afrika!

„Bola som v Afrike!“ – napriek tomu, že v súčasnosti sú ľudia oveľa scestovanejší ako kedysi, nie každý navštívil také miesta ako je Afrika. My sme vyspovedali Mišku, ktorá sa nebála, išla študovať do Nemecka a vôbec netušila, že navštívi tento krásny kút sveta. O tom čo, kde, ako a prečo, sa dozviete priamo od našej „Afričanky“.  🙂

Afrika

Škola života 🙂

Povedz nám, ako to celé začalo.

Začalo to drinou. V rámci študijného programu cestovný ruch na UMB majú študenti možnosť získať dvojitý diplom. Jeden slovenský a ten druhý z Nemecka. Tejto príležitosti som sa teda chopila. Exkurziu na iný kontinent sme mali ako povinnosť. A ja povinnosti tohto typu milujem. Kto by aj nie?! Takúto milú povinnosť sme si však museli aj sami zaplatiť. Pred rokom som sa teda vydala za prácou do Švajčiarska, aby som si neskôr mohla dovoliť tento neopísateľný zážitok.

Kde v Nemecku si študovala?

V Nemecku študujem v malom študentskom mestečku Eichstätt. Čo sa mi páči, je školský systém a spôsob výučby. Dáva mi to nádej, že moje mozgové bunky to môžu aj v budúcnosti predsa len niekam dotiahnuť (smiech). Čo mi však veľmi chýba, je moje krásne malebné Slovensko a výhľad z okna na náš Kriváň.

Do Afriky si sa teda dostala v rámci erazmu a štúdia v Nemecku. Študenti z Nemecka bežne navštevujú takéto krajiny? Čo to bol za výlet? Za akým účelom ste cestovali na tento exotický kontinent?

Vrámci programu sa každoročne cestuje na iný kontinent, ktorý je spolu s konkrétnymi krajinami zverejnený len pár mesiacov pred odchodom. Minulý rok študenti navštívili Čínu, pred dvomi rokmi to bola Stredná Amerika. Témou našej africkej exkurzie bol regional sustainable development, teda udržateľný rozvoj na regionálnej (lokálnej) úrovni. Každý z nás sa sústredil na riešenie a pozorovanie svojho čiastkového problému, resp. témy. Ja konkrétne som mala na starosti tzv “juho-južnú kooperáciu” v Malawi a Tanzánii. Témy však boli rôzne – fair trade, interakcia krajín v globálnej ekonomike, historický vývoj, príroda, jej ochrana, agrikultúra a ďalšie iné. Diskutovali sme aj o cestovnom ruchu ako takom a medzi jednotlivými témami sme nachádzali prepojenia. Ešte pred odchodom sme vypracovali výsledky nášho sekundárneho prieskumu. Takmer každý deň sme sa v Afrike stretávali s rôznymi subjektmi, či už s organizáciami, vedúcimi podnikov, konkrétnymi ľuďmi z rôznych krajín, ktorí v Afrike rozbiehajú a majú rozbehnuté projekty alebo s lokálnymi, ktorí nám jeden večer navarili tradičné jedlo. Po stretnutiach sme zvykli diskutovať, aké nové perspektívy nám stretnutie prinieslo, snažili sa byť kritickí a vždy sme sa snažili nájsť v príbehoch, ktoré nám boli poskytnuté viac než len čiernu alebo bielu farbu. Vždy to bolo viac ako 50 odtieňov sivej (smiech). Ak by ste mali záujem o naše výsledky a o to, čo nové sme sa v a o Malawi a Tanzánii naučili, rada vám ho poskytnem.

Výskum, Afrika, Tanzánia, Malawi

Kde presne ste v Afrike boli?

Precestovali sme dve krajiny – Malawi a Tanzániu.

S kým si cestovala? Ako dlho ste tam boli?

Exkurzie sme sa zúčastnili desiati študenti z rôznych krajín. Celkovo nám to trvalo dva týždne, pričom sme spomínané krajiny precestovali na džípoch. Z časového hľadiska to bolo naozaj náročné. Pokiaľ si dobre pamätám, najviac za deň sme precestovali až niečo vyše 500 km, pričom sme nemali vybavené ubytovanie. Všetko bolo spontánne, všetko sa vybavovalo viac-menej na poslednú chvíľu. Ak by sme si totiž rezervovali určité miesto na stanovanie alebo aj nocľah v kempe, je možné, že ak by pred nami prišli iní záujemci, rezervovanie by nám zrušili bez ohľadu na to, či bolo záväzné alebo nie. Nezabúdajme aj na fakt, že 500 km u nás v EÚ, nie je ako 500 km v Afrike, kde cesty nie sú rovnako kvalitné. Hrboľatý povrch, každodenné heganie v aute a iné dostali jednoznačné pomenovanie – africká masáž.

Výlet Afrika

Cestou, necestou… Afrikou!

Aké miesta ste navštívili?

Kávovú aj čajovú plantáž, miestne trhy… Tak ako sme to my nazvali, navštívili sme aj raj, kde si väčšinou mzungu – bieli ľudia, chodia oddýchnuť k jazeru Malawi. Jazero je tak veľké, že ten kto nevie, že je to jazero, by ho určite nazval morom. Patrí medzi najväčšie na svete. Stanovali sme v národnom parku. Naučili sme sa spievať po swahilsky. Navštívili sme „kaučukový les“ aj miesta, kde sme si mohli zatancovať na živú hudbu, kde sme sa mohli kochať nádhernou prírodou. Miesta, ktoré si zapamätá oko, no hlavne srdce.

Výlet Afrika

Ako ste mali vyriešené ubytovanie?

Väčšinu času sme stanovali v rôznych kempoch. Od tých, kde sme mali k dispozícii vodu na sprchovanie (zväčša ľadovú) až po také, kde sme tieto vymoženosti nemali. Voda, ktorá tečie z kohútikov tiež nie je vhodná na dopĺňanie pitného režimu.

Takže ste bývali aj v celkom bojových podmienkach. Zažila si aj nejakú nebezpečnú/extra dobrodružnú situáciu?

Dobrodružná situácia začínala každú noc a hlavne vo vyšších nadmorských výškach, kde som sa celú noc triasla od zimy. Nezabudnem na noc, ktorú sme strávili v Nyika National Park. Okrem zimy a silného, ale naozaj silného vetra sa okolo nás pohybovali divé zvieratá. Predtým, ako sme zahasili oheň, pri ktorom sme sa pred spánkom zohrievali, nám domáci dali vzácnu radu, aby sme pred stanmi nenechávali žiadne veci a hlavne nie jedlo, ktoré by mohlo prilákať zver. O tretej v noci som sa zobudila na veľkú zimu a na to, že potrebujem ísť každú chvíľku na toaletu a na … neviem presne čo to bolo, ale čo viem je, že nech už to bolo čokoľvek, priľahlo to z časti náš stan. Bol to taký silný vietor? Bola to divá zver pohybujúca sa okolo nášho stanu? Mala som strach. Keďže sme nemali žiadnu elektrinu, von zo stanu som sa vyjsť neodvážila a tak som s takýmito pocitmi čakala na prvé ranné lúče.

Afrika, divá zver, Tnazánia, Malawi

Jedna veľmi milá príhoda sa nám stala v meste Arusha (Tanzánia), kde sme si voľné poobedie vychutnávali sedením na múriku a jedením koláča. Kde sa vzala, tu sa vzala opička. Z koláča nevedela odtrhnúť oči a očividne oň mala veľký záujem. A veru, po ňom aj chňapla. Bol to veľmi milý zážitok, kde si ale opička – kradoška – na svoje neprišla. Koláč sme zachránili. Na obale nám ale zostal škrabanček od našej novej kamošky.

Inú, pre mňa dobrodružnú, situáciu sme zažili ešte keď sme boli vo vzduchu v lietadle, ktoré po hodine letu padlo výrazne dole. Tak, že sme cítili nepríjemné šteklenie v bruchu. Ja som vtedy nebola pripútaná, keďže žiadne turbulencie neboli očakávané. Vtedy som zažila, aké je to lietať naozaj. Snažila som sa pripútať, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Jedna pani vpredu zakričala. Po pár minútach sa však situácia upokojila a pilot nám oznámil, že radikálne turbulencie sú dôsledkom silného vetra. Či čosi také. Vtedy som len chcela už pristáť a byť nohami pevne na zemi.

Čo ste jedli? Čo ti najviac chutilo?

Každý večer sme si varili sami z potravín – zeleniny a ovocia, ktoré sme kupovali na lokálnych trhoch. Až na jeden večer, kedy nám domáci navarili ich tradičné jedlo. Akási hmota z kukurice, ryba a paradajková omáčka. Asi (smiech). Počas obedov sme si mali možnosť vždy vybrať niečo podľa našej chuti. Ja som väčšinou jedla opečené zemiačky v omelete – chipsy majai. Inak ľudia jedia každý deň zeleninu a ovocie. Práve z toho dôvodu, že v krajine prevažuje poľnohospodárska výroba.

trhy, Afrika, miestne obyvateľstvo

Miestne trhy

Mali ste možnosť sa stretnúť aj s domácimi obyvateľmi?

S domácimi obyvateľmi sme sa stretávali každý deň. Či už vo forme stretnutí, na ktorých bolo založené naše pozorovanie, alebo keď sme si kupovali potraviny na lokálnych trhoch a tak sa snažili podporiť domácich. Počas nášho výskumu, kedy sme sa s mnohými z nich mohli aj porozprávať o ich každodennom živote a prekážkach, ktoré musia neustále prekonávať.

Ako vás vnímali?

Precestovali sme veľa kilometrov a deti, ktoré zvykli len tak stávať pri ceste, nám kývali. Až som mala pri odkyvovaní pocit, že som akási kráľovná.

Čo sa ti na Afrike páčilo najviac?

To, ako silno na mňa zapôsobila. Ľudské príbehy, deti len tak stojace na cestách, výnimoční ľudia, ktorých sme mali možnosť spoznať, a neutíchajúci tlkot srdca, ktoré mi ešte stále vraví, že ešte raz by som sa mala vrátiť na tieto úžasné miesta.

Výlet Afrika

Aký je tvoj najsilnejší zážitok?

Z Afriky som si odniesla množstvo zážitkov a je ťažké určiť, ktorý bol ten najsilnejší. Populácia sa vďaka medicínskym pokrokom rozrastá. Niekedy vraj bolo samozrejmé, že žena porodila aj desať detí, väčšina z nich však z rôznych príčin umrela. Teraz deti prežívajú, avšak nie je o nich dostatočne postarané. Čo som vnímala ja osobne bol fakt, že nielen deťom, ale aj ostatným chýba vzdelanie. Ľudia, ktorí by sa však aj vzdelávať chceli, nemajú na to príležitosť. Blessings, domáci Malawijčan, skončil strednú školu a jeho snom bolo pokračovať a ísť na univerzitu. Zomrel mu však otec a on nemal dostatok finančných prostriedkov a musel sa postarať o rodinu. Iní domorodci, ktorí sa živia predávaním vlastnoručne maľovaných obrazov, založili sirotinec, aby pomohli desiatim sirotám prežiť. Učia ich kresliť a chcú im posunúť svoje skúsenosti. Videli sme deti, ktoré si stavajú hračky – autíčka z prázdnych krabíc od mlieka, pretože žiadne iné nemajú. Prechádzala som sa po miestach, kde deti a ženy trávili celý deň. Sedia pred ich príbytkom a predávajú. Paradajky, oriešky, vlastnoručne upletené košíky… Ako keby nemali žiadny iný životný cieľ. Mnohí z nich ho ani naozaj nemajú. Žijú zo dňa na deň. Bez nádeje na lepší život. Aj napriek tomu, si ho mnohí z nich vedia vážiť a užívať viac ako my, ktorí máme viac-menej nárok ho žiť naplno. Práve títo ľudia mi pripomenuli nezabúdať ani na to málo čo mám a na príležitosti žiť svoje sny.

Deti, Afrika

Chcela by si sa vrátiť naspäť, možno aj na dlhšie a spoznať aj iné africké miesta?

Vďaka tejto exkurzii som si istá, že Afrika je moja láska a pevne verím, že sa mi podarí vrátiť sa naspäť. Určite by som chcela vyliezť na Kilimanjaro, ktorého mohutnosť sme mohli pozorovať aspoň z diaľky a predsa tak zblízka. Keňa ma láka tiež a určite existuje aj mnoho iných miest, o ktorých by som túžila dozvedieť sa viac. Držte mi palce! Nakoniec len jedno: Hakuna Matata (Netráp sa!) 🙂

Ďakujeme Miške za rozhovor! 
Ak vás jej africký príbeh zaujal, nezabudnite ho posunúť ďalej. Možno osloví aj vašich známych alebo priateľov a spoločne vás inšpiruje k návšteve tohto exotického kútu sveta! 🙂

V prípade, že si aj TY navštívil krajinu, ktorá ťa natoľko očarila, aby si sa s nami o to podelil, neváhaj a kontatuj nás na info@cestujemblogujem.sk. Aj teba radi vyspovedáme! 🙂

Zdroj: www.cestujemblogujem.sk
Foto: Michaela Svrčeková

Natalka

Natalka

Som študentka 2. ročníka inžinierskeho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici v odbore cestovný ruch. Už môj odbor predpovedá moju záľubu v cestovaní, ale aj v gastronómii a hoteliérstve. A od dnes? Od dnes sa s Vami delím aj o svoje cestovateľské zážitky ;)

You may also like...

2 komentáre

  1. Ivana píše:

    Skvelý článok! Michalka, obdivujem, ako si dokázala to množstvo zážitkov a skúseností pomerne stručne zhrnúť v jednom článku. Verím, že návštevu Afriky a výstup na Kili niekedy v budúcnosti absolvuješ.
    Lala salama 🙂

  2. Michaela píše:

    Veru išlo to ťažko a ani sa všetko nedalo zhrnúť, veď sme toho toľko zažili. Ešteže sme mali skvelého fotografa a keď si chcem zaspomínať, môžem otvoriť album. 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ochrana proti spamu *

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close